Teória učenia IV. - Techniky učenia

O jednotlivých technikách, ktoré CT využíva, budú pojednávať ďalšie články v tejto kategórii, tu ich iba stručne vymenujem:
  1. Targeting: dá sa preložiť asi ako "nasledovanie cieľa" (targetu); vhodný je na začiatku CT - zvieratko učíme, že ak sa dotkne určitého predmetu, príde klik + posilnenie (click/reinforcement = C/R). Dá sa však využiť aj na naučenie veľkého množstva trikov a tiež na prekonávanie agility prekážok, využijeme ho aj vtedy, keď chceme nenásilne potkaníka dostať niekam, kam nechce ísť (napr. do rpepravky alebo na váhu). Je účinnejší než lákanie na pamlsok (luring) - pri tom sa často stane, že zviera uchmatne potravu a cúvne, resp. tréner nepostupuje férovo (stále s potravou uhýba ďalej a ďalej); naopak pri targetingu potkaník vždy vie, že dostane odmenu, až keď sa dotkne cieľového objektu, resp. ak ho bude dostatočne dlho nasledovať. Lákanie sa v CT nepoužíva.
  2. Zachytenie: čakáme, kým potkaník sám od seba ponúkne želané správanie a okamžite ho "odklikneme" a posilníme. Po čase toto správanie začne spontánne ponúkať viac a viac, čo je zároveň aj isté riziko tejto techniky (capturing).
  3. Tvarovanie: systémom postupných malých krokov posilňujeme správanie, ktoré sa blíži k cieľovému správaniu (shaping); využívame pritom nepravidelný plán posilňovania a väčšinou zvieratku dávame isté "indície", aby sme mu učenie uľahčili - väčšinou je to použitie targetu alebo ponúknutie iného predmetu, nastavenie situácie tak, aby správa voľba bola pre potkaníka tá najjednoduchšia... Napríklad keď chceme, aby potkan urobil otočku, najprv posilňujeme aj najmenšie náznaky nasledovania targetu (napr. otočenie hlavy, potom zdvihnutie jednej packy...) a postupne zvyšujeme nároky a odmeňujeme už len vydarenejšie pokusy, až kým napokon potkaník neurobí otočku celú.
  4. Voľné tvarovanie: podobná technika učenia, avšak omnoho náročnejšia na schopnosti zvieratka i trénera, kombinuje tvarovanie so zachytením (freeshaping); potkaníkovi nijako nepomáhame, len ho necháme spontánne ponúkať rôzne správania a ak sa mu podarí naznačiť to, čo od neho chceme, odmeníme. Variabilným posilňovaním postupne zvyšujeme nároky, až kým napokon nemáme celé správanie. Pozor, toto je technika vhodná len pre pokročilých, vyžaduje od trénera i zvieratka vysokú úroveň kreativity a frustračnej tolerancie.
  5. Formovanie: direktívnejší postup, keď sami "nastavíme" zvieratko do želanej pozície alebo mu pomôžeme vykonať určitý pohyb (molding, modeling). Napr. pri nácviku váľania sudov môžeme potkaníka spočiatku sami jemne prevaliť. No pri tejto technike je riziko, že keď aktívne prestaneme pôsobiť, zvieratko samo správanie neponúkne. V podstate to nie je čisté R+, väčšina clicker trénerov sa mu vyhýba.
  6. Reťazenie: pokročilá technika, ktorá spája viacero už naučených správaní, pričom predošlé správanie sa stáva signálom pre nasledujúce (chaining). Väčšinou sa využíva spätné reťazenie (backchaining) - najprv sa učí posledný cvik, potom predposledný, atď.. Takto sa potkaník môže naučiť riešiť zložité situácie a samostatne prekonávať dlhé prekážkové kurzy.