Linhart popísal r. 1967 deväť druhov učenia na subhumánnej rovine:
- Habituácia: alebo navykanie, je pasívna forma učenia. Podnet, ktorý nemá pre zviera žiadne dôsledky, si zviera časom prestane všímať (napr. kôň sa prestane báť áut, ak mu celé dni jazdia okolo výbehu). Istou formou habituácie je aj systematická desenzitivizácia, kedy zviera postupne privykáme stále väčšej a väčšej intenzite podnetu, ktorý pôvodne netolerovalo, až kým si naň úplne neprivykne a nevymizne úzkostná reakcia (napr. zvykanie potkana na vodu).
- Klasické podmieňovanie: nepodmienený podnet sa spáruje s už podmieneným podnetom, ktorý vyvoláva nepodmienenú reakciu; tým sa pôvodne nepodmienený podnet časom stane podnetom podmieneným (v praxi: pes uvidí misku s granulami a začne automaticky sliniť; keď viac ráz zároveň s podaním misky zazvoníme na zvonček, pes časom začne slintať, už len keď začuje zvonček a ani pritom nemusí vidieť misku). Tento typ učenia nevyžaduje od zvieraťa žiadnu zámernú pozornosť či aktivitu, deje sa samovoľne.
- Operantné podmieňovanie: aktívne učenie, pri ktorom sa zviera učí chápať dôsledky svojho správania. Vďaka posilňovaniu nepodmienenej reakcie na podmienený podnet sa táto časom stáva podmienenou reakciou (napr. poviem potkanovo meno, on náhodou pribehne a dostane pamlsok; keď sa to niekoľkokrát zopakuje, začne cielene pribiehať vždy, keď začuje svoje meno). Clicker tréning využíva v prvom rade tento typ učenia (viz ďalej).
- Vyhasínanie: ak dostatočne dlhú dobu neprichádza posilnenie za podmienenú reakciu, táto reakcia postupne vymizne - vyhasne. Je to pasívny proces.
- Imprinting: je skôr vývojová fáza, než typ učenia. Vo veľmi ranom veku sú vtáky a cicavce extrémne citlivé na určité podnety a veľmi rýchlo sa učia. Imprinting je mocný nástroj a ak do tohto procesu človek necitlivo zasahuje, môže vážne narušiť identitu zvieraťa a tým celé jeho duševné zdravie (napr. z rozmaznaných žriebät odchovaných na fľaši sa niekedy stanú zabijaci).
- Latentné učenie: niekedy proces učenia nie je úplne zjavný. Súvisí to s funkciami mozgových štruktúr, ktoré konsolidujú spomienky. Latentné učenie nastáva medzi lekciami a je zdrojom "náhleho" pokroku, aj keď predtým mohlo byť zviera úplne "zaseknuté".
- Učenie nápodobou: alebo sociálne učenie, typické pre mláďatá vtákov a cicavcov (súvisí s imprintingovým obdobím), no u dospelých cicavcov bolo zatiaľ preukázané len u primátov.
- Diferenciačné učenie: prebieha v podstate na báze operantného podmieňovania, no hlavným cieľom je v tomto prípade rozlišovanie relevantných podnetov (tých, ktoré prinesú posilnenie). Je to aktívne učenie a vyžaduje maximálnu koncentráciu pozornosti.
- Exploračné učenie: dalo by sa povedať, že takto sa označuje kreativita u zvierat. Súvisí s orientáciou v prostredí, spočíva v experimentovaní s objektami a vo vyhľadávaní nových situácií.
Poznámka - ľudia sú schopní všetkých týchto typov učenia a ešte ďalších 4 (verbálne učenie, učenie naspamäť, myšlienkové učenie - sem patrí aj učenie vhľadom - a ľudské sociálne učenie).
Pozrime sa teraz bližšie na operantné podmieňovanie. "Operantné" sa nazýva preto, že zviera je "operant" - subjekt, ktorý aktívne ovplyvňuje vlastné učenie tým, že operuje s dostupnými podnetmi. A podľa toho, akú spätnú väzbu dostane, rozhoduje sa, či svoje správanie nabudúce zopakuje alebo ho zmení. Čo je to spätná väzba? Je to informácia, ktorá do mozgu prichádza cez zmyslové orgány po tom, čo vykonáme nejakú akciu. Napr. sa dotknem horúcej platne - a moje receptory tepla a bolesti okamžite odošlú do mozgu negatívnu spätnú väzbu, ktorá ma informuje o tom, že to nebol až taký dobrý nápad a že sa neoplatí skúšať to znova. Naopak, ak vykonám správanie, ktoré mi prinesie pozitívnu spätnú väzbu (napr. sa usmejem na neznámeho človeka a on úsmev opätuje, čo vo mne vyvolá príjemný pocit), budem mať tendenciu v budúcnosti ho zopakovať. Takto sa v mozgu vytvárajú nové, "podmienené" spojenia medzi nervovými bunkami - organizmus sa učí.